Jozef Cíger-Hronský (1896–1960) začínal písaním noviel a krátkych próz. Vo svojich dielach často opisuje obyčajných slovenských ľudí. Vracia sa i k spomienkam na detstvo, niektoré jeho diela sú silne autobiografické. Pôsobil ako učiteľ na viacerých miestach. V rokoch1917–1918 sa ako vojak pechoty zúčastnil na vojenských operáciách na talianskom fronte prvej svetovej vojny. Od roku 1927 sa na dlhšie usadil v Martine, najskôr ako učiteľ, neskôr ako správca Matice slovenskej, v ktorej pôsobil až do r.1945. Zaslúžil sa o založenie tlačiarne Neografia v Martine, ktorá mala šíriť slovenskú literatúru medzi dedinskými ľuďmi. Veľa sa venoval aj zakladaniu a redigovaniu niekoľkých časopisov. Ako predseda Matice slovenskej priviedol túto vrcholnú národnú inštitúciu na nebývalý stupeň rozvoja a prosperity a naplno rozvinul jej vydavateľskú a výskumnú činnosť. Netajil sa kladným postojom k Slovenskému štátu a mal jednoznačne pozitívny vzťah k režimu Jozefa Tisa. Slovenské národné povstanie označil ako nezmyselnú vzburu Slovákov proti vlastnému samostatnému štátu. V roku1944 ho počas povstania povstalci zatkli a uväznili, no po krátkom čase bol prepustený. Začiatkom roku 1945 sa presťahoval z Martina do Bratislavy, odkiaľ onedlho utiekol do emigrácie z obáv pred trestným stíhaním a z protestu pred obnoveným Česko-Slovenskom. Vroku1945 sa vydal najskôr do Rakúska, kde žil v americkej zóne. Neskôr sa rozhodol odísť do Talianska, kde v Ríme ostal až do februára 1948. Po zatknutí talianskou políciou sa mu podarilo utiecť a odísť do Argentíny, kde sa usadil v meste Luján.